Správnym centrom ostrova Madeira a jedným mestom na tomto ostrove je Funchal. Značná časť poľnohospodárskych produktov tohto ostrova sa dopestuje pozdĺž hospodársky prosperujúceho slnečného južného pobrežia. Na chladnejšej a vlhšej severnej strane ostrova sa nachádza menej osád, ale zato sa tam chová viac hovädzieho dobytka. Mnohé vnútrozemské hornaté a sopečné oblasti ostrova sú nedotknuté civilizáciou a na niektoré miesta sa dá dostať len peši. Obľúbeným cieľom vysokohorských turistov je najvyššia hora ostrova Pico Ruivo.
Súostrovie Madeira je len malým bodom v Atlantickom oceáne, ktorý sa nachádza 608 km od Maroka a takmer 1000 km od Lisabonu. V roku 1418 João Gonçalves Zarco sa preplavil do Atlantického oceánu kvôli búrkam, ktoré ho tam zahnali smerom od Afriky. Zarcovi sa našťastie podarilo nájsť bezpečnú zátoku na ostrove Porto Santo. Tam vztýčil portugalskú vlajku a odplával späť do Lisabonu. Na Madeiru sa vrátil o rok neskôr a zároveň tam aj prezimoval. Henrich Moreplavec zaplatil všetky výdavky za túto plavbu. Na začiatku roku 1420 vyrazili k ostrovu, ktorý sa im týčil na obzore. Vtedy objavil nádherný, husto zalesnený ostrov (madeira znamená drevo) s bohatými zásobami pitnej vody. Počas nasledujúcich 7 rokov Madeira prilákala kolóniu priekopníkov a potom prví osadníci z tejto kolónie začali na pestovanie cukrovej trstiny využívať úrodnú pôdu a teplé podnebie v danej lokalite. Cukrová trstina získala prezývku ,,biele zlato” a obyvateľom ostrova prinieslo nesmierne bohatstvo.
Otroci, ktorí boli privezení na Madeiru obhospodarovali pôdu, vytvárali terasovité polia a kopali zavlažovacie kanály (levadas). Tie sú viditeľné na strmých úbočiach až dodnes. V súčasnosti je hospodárstvo na Madeire závislé na zbere hrozna, banánov a exotických kvetinách. Na konci 19. storočia sa Madeira stala populárnym zimným strediskom Európanov zo severu kontinentu. Pravidelná letecká preprava na tento ostrov bola zavedená v roku 1964, a tým bolo kúzlo ostrova sprístupnené aj zvyšku sveta.
